Bratislava
2. apríla (TASR) - Veľký piatok je pre kresťanov spomienkou na deň
utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v
tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez
chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa
mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.
Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa za normálnych
okolností konajú v piatok krížové cesty. Krížové cesty ako pripomienka
utrpenia a smrti Ježiša Krista sú aj v mnohých kostoloch. Tento rok sa
však sväté omše počas veľkonočného obdobia budú sláviť bez účasti
veriacich, dôvodom sú opatrenia na zabránenie šírenia nového
koronavírusu.
Popoludňajšie obrady Veľkého piatka pozostávajú z bohoslužby slova,
modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia
prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k symbolickému Božiemu hrobu.
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň
prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby
nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva v tento deň Svätá liturgia
Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s
vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.
Za veľmi významný sviatok považujú Veľký piatok aj veriaci
evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po
celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.